Masimo RD SET E1 Mode D'emploi page 88

• Pulzy intraaortálnej balónikovej kontrapulzácie sa môžu pripočítavať k srdcovej frekvencii zobrazovanej na displeji
oxymetra. Srdcovú frekvenciu pacienta overte podľa srdcovej frekvencie vyhodnotenej na EKG.
• Na senzore nesmú byť žiadne viditeľné chyby, zmeny farby ani poškodenia. Ak má senzor zmenenú farbu alebo je
poškodený, nepoužívajte ho. Nikdy nepoužívajte senzor, ktorý je poškodený alebo má nechránené elektrické časti.
• Kábel a pacientsky kábel umiestnite starostlivo tak, aby sa znížila možnosť zamotania alebo priškrtenia pacienta.
• Ak sa pulzná oxymetria používa počas ožarovania celého tela, umiestnite senzor mimo poľa ožiarenia. Ak je senzor
vystavený ožiareniu, hodnoty namerané počas trvania aktívneho ožiarenia môžu byť nepresné alebo nulové.
• Senzor nepoužívajte pri skenovaní magnetickou rezonanciou (MRI) ani v prostredí, kde sa MRI používa.
• Intenzívne zdroje okolitého svetla, ako napr. chirurgické svetlá (najmä s xenónovým svetelným zdrojom), bilirubínové
lampy, fluorescenčné svetlá, infračervené ohrievacie lampy a priame slnečné svetlo môžu narúšať činnosť senzora.
• Ak chcete predísť narušeniu činnosti vplyvom okolitého svetla, uistite sa, že je senzor správne nasadený, a v prípade
potreby miesto aplikácie senzora zakryte nepriesvitným materiálom. Ak sa pri silnom osvetlení prostredia toto opatrenie
nevykoná, výsledky meraní môžu byť nepresné.
• Vysoká hladina COHb alebo MetHb sa môže vyskytnúť aj pri zdanlivo normálnej hodnote SpO
hladinu COHb alebo MetHb je potrebné vykonať laboratórnu analýzu (CO-oxymetria) vzorky krvi.
• Zvýšená hladina karboxyhemoglobínu (COHb) môže viesť k nepresným meraniam SpO
• Zvýšená hladina methemoglobínu (MetHb) spôsobí nepresné merania SpO
• Zvýšená hladina celkového bilirubínu môže viesť k nepresným meraniam SpO
• Intravaskulárne farbivá, ako napr. indocyanínová zeleň alebo metylénová modrá, alebo zvonka aplikované farbivá
(napr. nezmazateľný atrament) môžu viesť k nepresným meraniam SpO
• Nepresne namerané hodnoty SpO
pohybovým artefaktom.
• Senzor nenamáčajte ani neponárajte do žiadneho kvapalného roztoku, predídete tak jeho poškodeniu. Nepokúšajte sa
senzor sterilizovať.
• Senzor žiadnym spôsobom neupravujte. Úpravy senzora môžu negatívne ovplyvniť jeho činnosť a presnosť.
• Senzory a pacientske káble Masimo sa nepokúšajte opakovane používať u viacerých pacientov, regenerovať, opravovať
ani recyklovať. Tieto procesy môžu poškodiť elektrické časti a potenciálne viesť k zraneniu pacienta.
• Upozornenie: Keď sa zobrazí správa upozorňujúca na výmenu senzora alebo konštantne nízke SIQ aj po dokončení
krokov pre riešenie problémov s nízkym SIQ, ktoré sú uvedené v príručke pre obsluhu monitorovacieho zariadenia,
vymeňte senzor.
• Poznámka: Senzor je vybavený technológiou X-Cal® na minimalizáciu rizika nepresných nameraných hodnôt
a neočakávaného výpadku počas monitorovania pacienta. Senzor poskytne až 168 hodín na monitorovanie pacienta.
Po použití u jedného pacienta senzor zlikvidujte.
POKYNY
A) Výber miesta
UPOZORNENIE: Pred použitím senzora sa uistite, že je fyzicky nepoškodený, nemá zlomené či rozstrapkané drôty ani žiadne
poškodené časti.
• Pozrite si obr. č. 1. Preferovaným miestom merania je jamka na vnútornej strane ucha (cavum conchae [A]). (Referenčne sú
uvedené aj vyvýšenina na ušnici [B], ušný lalok [C] a rameno závitu [D].)
• Na mieste merania by nemali byť žiadne nečistoty. Pred umiestnením senzora sa musí miesto merania skontrolovať, či je
čisté, bez známok začervenania, opuchu, infekcie alebo porušenia pokožky.
B) Nasadenie senzora pacientovi
1. Otvorte puzdro a vyberte senzor.
2. Pozrite si obr. č. 2. Otočte senzor tak, aby sa hviezda (1) na časti s emitorom nachádzala na prednej časti ucha pacienta.
Jemným potiahnutím oddeľte časť s emitorom od časti s detektorom, aby sa vytvoril priestor pre ušný lalok. Umiestnite
časť s emitorom dovnútra ucha tak, aby bola položená na jamke na vnútornej strane ucha (cavum conchae).
3. Umiestnite časť s detektorom na zadnú časť ucha (2). Časť s detektorom by mala byť umiestnená naplocho na zadnej
strane ucha bez toho, aby akákoľvek časť podušky prečnievala pod uchom.
4. Umiestnite spodnú časť zárezu senzora (3) tak, aby sa nachádzal pod najmenšou časťou ušného laloka. Ušný senzor E1
možno po umiestnení upraviť s cieľom dosiahnuť pohodlie pacienta. Uistite sa, že senzor nestláča žiadnu časť pokožky.
Emitor by sa nemal dotýkať vyvýšeniny na ušnici.
5. V prípade, že ušný senzor E1 nesedí dobre na uchu, zvážte použitie adhezívneho senzora alebo opakovane použiteľného
senzora Masimo na inom mieste merania.
6. Pozrite si obr. č. 3. Pacient otočí hlavu na opačnú stranu od ucha, na ktoré sa pripína senzor. Zaisťovacie uško na kábli
pripojte ku kotviacej poduške. Z kotviacej podušky odlepte podložku. Podušku prilepte na pokožku pacienta v oblasti
ramena. Nepripevňujte na odev pacienta.
môžu byť spôsobené ťažkou anémiou, slabým arteriálnym prekrvením alebo
2
88
. Pri podozrení na zvýšenú
2
.
2
.
2
.
2
.
2
9025B-eIFU-0119